Neuralink, spoločnosť, ktorú vedie miliardár Elon Musk, má v úmysle implantovať čipy na mozog ľudí trpiacich pohybovými alebo zmyslovými postihnutiami, a to s cieľom im poskytnúť možnosť žiť čo najviac plnohodnotný život. Po úspešnom testovaní na opiciach spoločnosť získala kľúčové oprávnenia, ktoré jej umožňujú spustiť testovanie čipov na ľuďoch. Aktuálne už naberá prvých záujemcov.
Počítačové mozgové implantáty boli ešte pár rokov dozadu vnímané ako sci-fi ďalekej budúcnosti. Technológie však napredujú priam raketovým tempom, čo znamená, že ďaleké sci-fi čoraz viac vnímame ako realitu dnešného dňa.
Čipy implantované na mozog majú slúžiť predovšetkým na medicínske účely. Konkrétne Neuralink chce, aby jej implantáty umožnili napríklad slepým ľuďom znovu vidieť či chromým znovu hýbať končatinami. Samozrejme, toto úsilie má mnoho priaznivcov i odporcov.
Elon Musk: Ako by ste v mozgu mali inteligentné hodinky
V priebehu posledných mesiacov a rokov nám Elon Musk, šéf spoločnosti Neuralink, viackrát opísal, ako prebieha proces implantovania mozgového čipu. V praxi to má vyzerať tak, že sa na ľudský mozog za pomoci špecializovaného robota R1 nanesie niekoľko tenkých sond. Tieto sondy budú následne monitorovať elektrické signály emitované mozgom a prekladať ich do príslušných príkazov. Čip teda plní funkciu akéhosi prostredníka, ktorý prekladá signály mozgu na pokyny pre zvyšok tela.
„Je to ako nahradiť kus lebky inteligentnými hodinkami,“ povedal Musk ešte koncom minulého roka. DJ Seo, spoluzakladateľ spoločnosti Neuralink, tvrdí, že v priebehu len 15 minút je možné do mozgu implantovať až 64 mikroskopických flexibilných vlákien, ktoré slúžia na prijímanie a retransmisiu signálov. „Predstavte si, že zoberiete vlas a zapichnete ho do želé obaleného potravinárskou fóliou,“ konštatoval.
Strastiplná, no úspešná cesta
Ako sme zmienili vyššie, mozgový čip od Neuralink bol prvýkrát otestovaný v „teréne“ v roku 2019, kedy bol implantovaný na mozog opice. Neskôr, konkrétne v roku 2020, sa testovacia vzorka rozšírila o prasatá.
Cesta testovacím procesom bola a aj je pre Neuralink celkom náročná. Spoločnosť minulý rok čelila vážnemu obvineniu z dôvodu ubližovania zvieratám, čo viedlo k spusteniu federálneho vyšetrovania. To citeľne spomalilo výskum a oddialilo plány. Zdá sa však, že všetky prekážky napokon úspešne zdolala, pričom pred časom obdržala dôležité oprávnenie od Správy potravín a liečiv (FDA), ktoré jej umožňuje spustiť testovanie mozgového čipu na ľuďoch.
Prvé praktické testy
Spoločnosť už dokonca začala s náborom účastníkov pre novú štúdiu PRIME, ktorá je zameraná na testovanie bezpečnosti implantátu N1, ako aj už zmieneného chirurgického robota R1, ktorý tento implantát nanáša na ľudský mozog. Hlavným cieľom tejto štúdie je zhotovenie posudku ohľadne funkčnosti rozhrania mozgu s počítačom BCI.
Spočiatku má byť čip implantovaný na mozog paralyzovaných ľudí, ktorí budú len svojimi myšlienkami ovládať externe pripojené zariadenie. Robot R1 bude slúžiť na implantovanie tenkých flexibilných vlákien do oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za riadenie pohybových zmyslov. Následne sa na mozog implantuje čip N1, ktorého úlohou bude bezdrôtovo zaznamenávať a prenášať mozgové čipy do pripojenej aplikácie. Tá bude vstupy dekódovať a meniť ich na príkazy k pohybu.
V rámci štúdie je za úspech považovaná schopnosť účastníkov pomocou myšlienok ovládať kurzor myši na obrazovke počítača.
Znie to naozaj neuveriteľne, ale áno – toto môže byť nie až tak vzdialená budúcnosť medicíny.
Nádej na plnohodnotný život
Ako sme už spomenuli, mozgové čipy stále majú mnoho odporcov. A celkom sa to dá pochopiť, keďže stále ide o novú technológiu. Treba však poznamenať, že už má na konte pár preukázateľných úspechov. Exemplárnym príkladom je Keith Thomas, ktorý tri roky dozadu utrpel vážne poranenie stavcov C4 a C5. Kvôli týmto zraneniam ostal takmer kompletne ochrnutý.
Nádej mu dala experimentálna liečba, ktorú sa napokon aj rozhodol podstúpiť. Počas až 15-hodinovej operácie mu doktori na mozog implantovali počítačový čip, ktorý funguje na podobnej báze ako čip od Neuralink. Moduly na jeho mozgu zaznamenávajú signály, ktoré sú následne prenášané do senzorov umiestnených na chrbtici a svaloch na predlaktí. Dekódovaním týchto signálov pripojeným počítačom vzniká príkaz k pohybu.
Operácia bola úspešná, nakoľko Thomas vďaka implantátu dokázal po rokoch stisnúť ruku svojej sestre. Podrobnejšie si o jeho príbehu môžeš prečítať v samostatnom článku, ktorý nájdeš na tomto odkaze.
Je pravda, že počítačové čipy sú novou technológiou, ktorá sa môže stretnúť s nejakými tými zlyhaniami. No na druhú stranu, to sa môže stať aj pri overených medicínskych zákrokoch. Inou metódou, ako je pokus-omyl, ju asi otestovať nemožno.