Sociálna sieť Facebook nevytvára len priestor na komunikáciu, sociálnu interakciu alebo konzumovanie obsahu z vašich okruhov záujmov, ale aj na šírenie rôzneho, povedzme škodlivého obsahu.

Tento obsah je zacielený na skupinu bežných používateľov, ktorí sa v digitálnom svete a svete sociálnych sietí orientujú len z pohľadu bežného konzumenta obsahu. Určite ste sa na svojej nástenke sociálnej siete Facebook stretli s tým, že niektorí z vašich priateľov zdieľali obsah, ktorý bol napríklad v cudzom jazyku alebo jeho obsah nezodpovedal záujmu vášho priateľa a nikdy nič podobné predtým nezdieľal. V našich končinách to boli napríklad populárne statusy lákajúce na XXX videá, pričom boli v týchto príspevkoch často označení vaši priatelia.

Zdieľanie takéhoto obsahu môže často prebiehať automaticky, bez vedomia používateľa. Útočníci v prvom rade lákajú na fenomenálny obsah. Vo svete to bola naposledy napríklad smrť herca Jadena Smitha, syna známeho Willa Smitha, ktorý sa objavil vo filmových trhákoch ako Karate Kid (2010) alebo After Earth (2013).

© Lukáš Štefanko
© Lukáš Štefanko

Príspevok, ktorý o smrti mladého herca informoval samozrejme nebol pravdivý a herec žije, je šťastný a zdravý. Nadpis príspevku sa odvolával na známe médiá typu BBC alebo NBC, pričom doslova lákal na kliknutie. URL adresa, na ktorú ste boli v konečnom dôsledku po kliknutí presmerovaní ale ani zďaleka nekorešpondovala s adresami médií spomínaných v nadpise. Po kliknutí na príspevok ste mohli byť priamo nasmerovaní na Facebook aplikáciu, ktorá vyžadovala inštaláciu, potvrdenie resp. prístup, aby sa vám daný článok o smrti objavil a mohli ste si ho s radosťou prečítať. Pri rýchlom potvrdení súhlasu v aplikácii, ktorá bola mimochodom vytvorená presne pre tento konkrétny účel, ste súhlasili s jej oprávneniami. Tieto oprávnenia aplikácii dovoľujú automaticky zdieľať daný príspevok na vašej nástenke a pod vaším profilom. Bez vášho vedomia.

Po kliknutí na odkaz alebo po inštalácii takejto aplikácie vás napadne záplava reklám. Tie informujú, že váš smartfón napadol vírus, sľubujú dlhšiu výdrž batérie alebo rýchlejšie internetové pripojenie. Obľúbené je tiež lákadlo na novšiu verziu softvéru a aktualizáciu. Užitie týchto výhod je samozrejme podmienené inštaláciou aplikácie aj z Google Play alebo odoslaním SMS správy na prémiové a samozrejme vysoko spoplatnené číslo. Problematika sa týka v rovnakej miere ako Android zariadení, tak aj tých s logom nahryznutého jabĺčka. Možno sa pri podobných reklamách len usmejete, no menej zdatní používatelia sociálnych sietí a moderných technológií ich môžu a často aj berú vážne.

© Lukáš Štefanko
© Lukáš Štefanko

Pokiaľ ste sa náhodou stali obeťou takéhoto podvodu, zamierte do nastavení sociálnej siete Facebook a nájdite položku aplikácie. Po kliknutí na túto položku sa pred vami objaví zoznam vašich nainštalovaných Facebook aplikácií. Mnohí budete prekvapení ich počtom. Tie, ktoré sú podozrivé odstráňte. Po kliknutí na každú aplikáciu sa vám zobrazia informácie o tom, k akým dátam môže daná appka pristupovať. Bežne v nich figuruje prístup k vašim fotografiám, videám, priateľom, dátumu narodenia alebo už vyššie spomínanému automatickému zdieľaniu obsahu.

facebook

Rada na záver je jednoduchá. Vyhýbajte sa klikaniu na podozrivý obsah, neinštalujte Facebook aplikácie, ktoré nepoznáte aj napriek tomu, že budete k tomu vyzvaní napr. po kliknutí na odkaz z neznámeho zdroja. Rovnako tak ignorujte instantné reklamy lákajúce na rôzne nereálne splniteľné funkcie.

Živnou pôdou pre takýto škodlivý obsah sú práve používatelia, ktorí na hoaxy naletia alebo jednoducho nemajú dosť informácií a znalostí o tomto druhu podvodov. Pokiaľ by na tento obsah užívatelia neklikali, neexistoval by, keďže by z neho útočníci neprofitovali.

Na problematiku upozornil Lukáš Štefanko pracujúci v softvérovej spoločnosti ESET.

Vo videu nižšie nájdete krátku ukážku toho, ako funguje šírenie hoaxu a škodlivého obsahu v praxi.