Smartfón bol oficiálne predstavený len na konci marca a keď som si prezeral jeho parametre, tak sa mi nezdalo, že by Doogee Y300 mal nejaké obmedzenia. Samozrejme ho nemôžeme porovnávať s vlajkovými loďami, ale na nižšiu strednú triedu si papierovo trúfnuť môže. Otázkou ale ostáva, či to potvrdí aj v praxi.Doteraz som sa na dlhšiu dobu nikdy nedostal do styku s čínskym mobilom. A preto beriem testovanie Doogee Y300 ako veľkú výzvu. To ale neznamená, že ho nebudem porovnávať so zariadeniami od renomovaných výrobcov.
>>> Zobraziť aktuálnu cenu Doogee Y300 <<<
Všade čítam chválu na smartfóny od výrobcov pochádzajúcich z tejto krajiny, ale dá sa vážne za nízke náklady a minimálnu maržu spraviť kvalitné zariadenie? To som zistil po používaní tohto kovovo-skleneného krásavca. Viac sa dozviete v mojej recenzii.
Dizajn a spracovanie: Neergonomický fešák
Keď som sa pozeral na oficiálne fotografie zariadenia, tak som nepocítil žiadny WAU efekt, ani som si nepovedal, že to je nejaký krásavec. Ale keď som otvoril balenie, tak mi ostali len otvorené ústa. Ak ste na internete videli obrázok McBurgeru a vedľa neho fotku toho istého pokrmu, ale v realite, tak ste si asi povedali, aký podraz na nás marketéri robia. Tu je to presne naopak, na fotkách vás možno až tak neohúri ale v realite je tento mobil naozaj veľmi sympatický. Symetrický sklenený dizajn na prednej strane, na zadnej jednoduchosť a kovový rámik k tomu pridáva na atraktivite. Jeden z najkrajších dizajnov, aký som kedy videl a všetci z môjho okolia si pochvaľovali jeho výzor. Dokonca dostal pochvalu aj od majiteľky iPhone.
Spracovanie je tiež na vysokej úrovni. Žiadne nepríjemné vŕzganie alebo medzery. Všetko pekne pasuje do seba a Doogee tak naberá dojem pevnosti, aj keď crash testy kvôli sklu neodporúčam. Na prednom skle je už od výroby fólia, ktorá ale nepokrýva celé sklo, len displej. To však nie je žiadny problém, lebo slovo „škrabance“ sklo tohto zariadenia nepozná. Ani zadné, ani predné sklo sa nepoškriabali počas používania, za čo pripisujem zásluhu 2.5D sklu Gorilla Glass.
Poďme na kovový rámik. Na pravej strane nájdete len slot pre microSIM a microSD kartu. Alebo ak chcete, tak môžete namiesto microSD karty vložiť ďalšiu SIMku a budete mať dual-SIM zariadenie. Na ľavej strane sa nachádza tlačidlo zapnutia/vypnutia, nad ktorým je hneď ovládanie hlasitosti. Mne osobne poloha nevyhovovala, ľaváci si však prídu na svoje. Mám ale jednu pripomienku k samotným tlačidlám – sú až moc citlivé. Niekedy len rýchlo zdvihnem mobil zo stola a prstami pravej ruky často stlačím tlačidlá. Nie je to veľký problém, ale vyhovovalo by mi viac, ak by som musel použiť o kúsok väčšiu fyzickú silu.
>>> Zobraziť kompletnú špecifikáciu Doogee Y300 <<<
A teraz tá najsmutnejšia časť. Dizajn nie je len o výzore a dôležité je aj, ako sa samotný mobil ovláda. Hrany sú tu doslova ostré, keby ľavý a pravý rám nebol zaoblený a okraje by boli nabrúsené, tak pri každom chytení zariadenia krvácam. Našťastie výrobca takto drastický nebol, ale aj tak to nie je veľmi. Po dlhšom používaní tak budete mať nepríjemný červený odtlačok na koži.. Spomínané zaoblené hrany zas spôsobujú, že vám mobil môže ľahšie vypadnúť z ruky priamo na tvrdú zem. Ja sa snažím byť maximálne pozorný a niekedy aj predvídať, čo by sa mohlo stať, ak ste ale typickým majiteľom pavučinového displeja, je možné, že vám mobil aj parkrát vykĺzne.
Keď držíte zariadenie na šírku, pri pozeraní videí alebo hraní hier, tak všetky problémy s používaním zmiznú. Žiadne rohy vás netlačia a nekĺže z rúk. Preto hovorievam, že tento mobil bol navrhnutý na šírku. A čo sa týka celkovej veľkosti, tak sa zmestí skoro do každého vrecka.
Displej: HD prekvapenie
Keď som zistil, že Doogee má HD displej, tak som si povedal: „Okey, je z Číny, má len HD rozlíšenie, snáď ostatné parametre budú lepšie.“ Viac som sa nemohol mýliť. Hneď ako som zapol mobil (ešte stále unesený z dizajnu), môj názor na displej sa zmenil. Na to, že má len HD rozlíšenie, uchvátil ma. Farby sú krásne, trošku presaturované, ale očiam lahodia. Ak ste fanúšikmi AMOLED displejov, tak vás pravdepodobne pestrosť farieb uspokojí. V podaní farieb je to taký stred medzi AMOLED a LCD.
Z rozlíšenia som mal trochu obavy, že nebude stačiť na 5-palcový displej. Ak ale nemáte displej nalepený na očiach, tak vám HD rozlíšenie vôbec nebude prekážať. Navyše získate lepšiu výdrž. Pixely som videl iba pri náročnejších hrách (napr. Real Racing 3), tam to je ale skôr kvôli slabšej grafike.
Čo ma ale trochu sklamalo je fakt, že displej nie je až tak citlivý ako som zvyknutý, no možno je to len hrubšou fóliou. Napríklad na Instagrame sa mi parkrát stalo, že som dal „Like“ počas scrollovania newsfeedu. V Messengeri som zas omylom otvoril nesprávnu konverzáciu alebo na Facebooku otvoril článok. S problémom som sa stretával len počas rýchleho scrollovania. Ale kvôli nízkej citlivosti trpela aj moja rýchlosť písania na klávesnici.
Na slnku je displej krásne čitateľný aj pri 30% jase. Na dlhšiu prácu alebo pozeranie videí odporúčam 60% a viac, ale na obyčajné telefonovanie, občasné odpisovanie na správy alebo prepínanie hudby vám postačí aj 30% jas. Samozrejme z uhla na slnku vidíte skurát tak tmavý displej, ale kto používa mobil, keď sa pozerá naň zboku?
Displej by som zaradil na druhé miesto hneď po dizajne a spracovaní tela. Za takto nízku cenu získate poctivý displej, ktorý má krásne farby (žiadny vyblednutý odpad alebo farbičky pre deti), ktoré nemajú tendenciu deformovať sa pri pohľade z uhla. Jediným mínusom je možno tá citlivosť, avšak záleží na vašich skúsenostiach s displejmi u moderných smartfónov.
Výkon: Málo muziky za málo peňazí
4-jadrový 64-bitový MediaTek MTK6735 ma pri pohľade na špecifikácie veľmi neuchvátil. Ale bral som to ako výzvu a bol som zvedavý, čo všetko tento skromný procesor zvládne. Po skúsenostiach s hrami a benchmarkmi môžem tento procesor v Doogee Y300 zaradiť do nižšej triedy. No dostanete to, čo ste si zaplatili.
Hneď ako som nastavil všetky dôležité veci, išiel som otestovať jeho výkon v hrách. Najjednoduchšie 2D hry bez veľkých animácií zvláda mobil bravúrne. Nie je sa ale čomu čudovať, to každý smartfón v dnešnej dobe.
A teraz pôjde do tuhého. MediaTek procesoru som zavaril hrami ako Asphalt 8, Real Racing 3 alebo Modern Combat 5. Veľké FPS neočakávajte, ale hry boli až prekvapivo hratelné, ak teda nie ste nároční gameri a hráte sa len občasne, ako napríklad ja. Najviac ma bavil Real Racing, kde sa aj pri nízkom FPS dalo bez problémov vyhrávať preteky. Asphalt 8 bol na tom podobne. Pri Modern Combate 5 som zistil, že Y300 chýba jeden hardvérový komponent – gyroskop. Každopádne FPS v 3D grafických hrách dosiahlo hodnotu len okolo 15. Ako som už spomenul, na občasné hranie vám to postačí.
Počas hrania som nepocítil žiadne prehrievanie, aj keď som sa bál, že horúce sklo nebude dvakrát príjemné pre moje ruky. Toto výrobca zvládol na jednotku. Počas hrania nebol problém ani s nabíjaním.
Samotné prostredie je veľmi dobre optimalizované a aj po nejakej dobe aktívneho používania nezachytávam žiadne lagy. Výrobca nainštaloval len minimum svojich vlastných a Google aplikácií. Momentálne tu mám nainštalovaných okolo 40 aplikácií a prostredie stále plynulo beží. Preto musím povedať, že Doogee netrpí nedostatkom operačnej pamäte a kapacita 2 GB úplne postačuje. Problém nebol ani s multitaskingom, aplikácie ostávali skryté na pozadí a keď som sa k nim vrátil, mohol som hneď pokračovať v ich používaní.
Ďalej sa chcem zastaviť u pamäti. Veľmi ma potešila jej 32 GB kapacita, čo mne maximálne postačuje a aj keď je dostupný slot na MicroSD kartu, dokonca priamo v ňom je 32 GB karta, nevyužil som ho vôbec. Viac vnútornej pamäte sa ale vždy hodí a tu dávam smartfónu plusové body.
Operačný systém: Nový zvyk alebo nová ROM
Doogee Y300 má v sebe najnovší dostupný Android 6.0 Marshmallow s menšími úpravami od výrobcu. Ale moja skúsenosť s týmto číňanom ma prvýkrát donútila využiť silu otvorenosti Androidu. Viem, je to subjektívne, ale mne to prostredie jednoducho nevyhovovalo. Ikonky ako za čias Androidu 2.3, málo widgetov (pre natívne aplikácie), nemožnosť meniť poradie domovských stránok alebo nemožnosť pridať čistú a novú stránku (iba keď nie je dostupné miesto pre widget alebo aplikáciu). To sa dá jednoducho zmeniť launcherom z Google Play, ale čo ním nezmeníte je prostredie samotných aplikácií. Namiesto niektorých sa dajú používať alternatívy z Google Play, budete sa ale musieť zmieriť s duplicitnými aplikáciami, keďže továrenské neodinštalujete. Ďalšou alternatívou je aj zmena ROM, to som ale neskúšal.
Prekvapili ma ale niektoré veci v nastaveniach. Vďaka Gesture motion si môžete nastaviť napríklad to, že spravíte screenshot potiahnutím troma prstami dole. Veľmi užitočná vec, keďže som doteraz nezistil ako inak spraviť screenshot a skúšal som všetko. Ďalej môžete 2 prstami ovládať zvuk, 3 prstami hore zas otvoriť kameru alebo dvojitým stlačením domčeka zamknúť displej.
Pri gestách ešte ostanem, keďže tu je tzv. Gesture Unlock. Túto funkciu som často využíval. Môžete si nastaviť dvojdotyk k prebudeniu displeja, potiahnuť prstom hore k priamemu odomknutiu vypnutého displeja, smerom dole k zapnutiu kamery alebo kresliť písmená, ktoré otvoria konkrétnu aplikáciu.
Trojicu gest uzatvára Float gesture. Úprimne, moc som to nevyužil, ale ak chcete mať vždy poruke ďalšie ukryté nastavenia, tak si túto funkciu obľúbite. Je tu Game Mode, čo v podstate len zablokuje domček a šípku späť počas hrania, Read Mode nechá váš displej neustále svietiť, Float Music vám zobrazí album z prehrávača v malom okne, Float Video zas prehrá film alebo video počas prezerania webu alebo Facebooku, čo je podľa mňa asi jediná funkcia, pre ktorú sa Float gesture oplatí aktivovať.
V nastaveniach som však nikde nenašiel možnosť zmeniť funkcionalitu kontextového tlačidla. Jedinú funkciu, ktorú vykonávalo, bolo zobrazenie úprav na domovskej obrazovke. Pár sekúnd mi trvalo, kým som zistil, že multitasking spustím podržaním tlačidla domov. A Google Now pomocou tlačidiel nemáte šancu vôbec spustiť.
Poslednou zaujímavosťou sú Smart somatosensory. Keď ich povolíte, môžete sa napríklad mávnutím dlane pohybovať medzi fotkami v galérii, medzi pesničkami v hudbe, nasnímať fotky, odomknúť displej alebo posúvať sa medzi plochami na domovskej obrazovke.
Lockscreen sa nedal v oficiálnom launcheri upravovať. Nenašiel som nikde možnosť zmeniť tapety alebo rýchle spustenie aplikácií. Avšak nechýbala klasická možnosť zamknúť displej gestom, heslom alebo PINom.
S notifikačnou lištou budete spokojní, len mne osobne chýbala možnosť meniť položky v nej, či už nejaké odstrániť alebo pridať užitočnejšie.
A keď už hovoríme o notifikáciách, tak tu sa chcem zastaviť u LED diódy, ktorá ma veľmi prekvapila. Nečakal som, že bude až tak silná, čo je veľké plus. V noci som vždy počas nabíjania otočil displej smerom k stolu, aby ma nevyrušovala pri spaní. Svieti v 3 farbách – červená, zelená a modrá. A taktiež ma potešilo aj to, že ak mi počas nabíjania prišlo upozornenie, dióda začala blikať. Toto výrobca zvládol bravúrne.
Fotoaparát: Späť do roku 2011
Ak by som mal vybrať najslabší komponent telefónu, tak je to jednoznačne fotoaparát. Pôvodne som mal veľké očakávania. Vedel som, že čínske mobily ponúkajú vysoký výkon, dobrý displej a zvukovo na tom tiež nie sú zle, ale úprimne som čakal, že v kategórii fotografií budú konkurovať strednej triede zavedených výrobcov. Nie som profesionálny fotograf a práve preto vyžadujem od mobilu, aby som rýchlo zapol fotoaparát, zaostril a spravil kvalitnú fotku. Nie vždy mám čas hrať sa s nastaveniami pri každej situácii a chcem, aby mobil fotil obstojne aj pri automatickom režime. Ale aj keby som sa chcel hrať s nastavením fotoaparátu, Doogee neponúka veľa možností
Niektoré mobily robia presýtené fotky, čo je ten lepší prípad, lebo viac lahodia našim očiam. Ale tu je to naopak, farby sú bez života, resp. vyblednuté. Aj keď má fotoaparát 8 Mpx (13 Mpx po softvérovej úprave), fotky sú veľmi pixelovité už pri mierne zhoršených svetelných podmienkach. Napríklad, keď sa slnko skryje len za oblaky.
Predný fotoaparát dostal 5 Mpx (softvérovo vylepšený na 8 Mpx) a po skúsenosti so zadným fotoaparátom som čakal to najhoršie. Našťastie fotí aspoň priemerne, farby sú o kúsok živšie, ale aj tu sa stretávam s problémom rozmazaných okrajov. V interiéri a zhoršených svetelných podmienkach je malá šanca, že zhotovíte pekne osvetlené fotografie. Ak ale nie ste nejakí blázniví selfie maniaci, tak vám výsledná kvalita postačí. Zaujímavou funkciou môže byť automatické snímanie pomocou gesta na ruke alebo povedaním „Cheese“ alebo „Capture“. Hlasové povely ale neodporúčam, môže sa stať, že vás fotoaparát zachytí ešte predtým ako si pripravíte úsmev.
Video je rovnaká pesnička ako fotografie. Ak mobil nezvládne dobre fotiť, nemôžeme očakávať kvalitné videá. Tie isté problémy, ktoré som vyššie spomenul sa objavovali aj pri nahrávaní.
Fotky pridávam nižšie:
Multimédiá a zvuk: Hlučný plech
Samotná kvalita zvuku je podľa môjho názoru priemerná. Hlasitosť je síce vyššia, ako v prvej generácii BoomSound v HTC One M7. Kvalitou sa však nechytá a zvuk pôsobí plechovým dojmom. Cez slúchadlový konektor je na tom Doogee ešte horšie. Nielen, že mi nestačila maximálna hlasitosť (v hlučnom prostredí), ale nad kvalitou tiež môžeme polemizovať, vyššie tóny mi priam pískali v ušiach a beaty tiež nezneli dobre. Vylepšiť to môže kvalitný ekvalizér z Play Store, ale hardvér nenahradíte a ten je biedny.
Na spodnej hrane nájdete 2 reproduktory, čo je podľa môjho názoru nešťastné umiestnenie. Keď hráte hry, často si ich zakryjete a hudba hrá tichšie, to ale praktizuje veľa výrobcov a úprimne to nechápem, to už ich radšej môžu uložiť dozadu. Ale sme v kategórii nižšej triedy a myslím, že za cenu budete spokojní so zvukovým výstupom, zvlášť u reproduktorov.
Konektivita: Žiadne obavy
Wi-Fi signál hodnotím ako priemerný, nebol problém pripojiť sa, avšak príjem signálu bol slabší v porovnaní so staršími vlajkovými loďami. Rozdiel bol o jednu a niekedy až o 2 paličky.
GPS som testoval pomocou aplikácie Mapy. Offline navigácia síce fungovala v pohode, ale zo začiatku som mal 5 minút problém s nájdením správnej polohy. GPS sa pomalými a častými aktualizáciami približovalo mojej reálnej polohe, až o 5 minút som sa dočkal presného navigovania.
Pri používaní 3G siete som nepostrehol žiadny nedostatok, ale žijem vo väčšom meste, kde o signál nie je núdza.
Výdrž: Jednodňový dojazd
To, že Doogee Y300 má v sebe zabudovanú batériu s kapacitou 2200 mAh je asi ďalší dôvod, prečo výrobca použil len HD displej. Takže pri náročnom používaní neočakávajte veľké zázraky, batériu dokážete vybiť aj za 4 alebo 5 hodín. Ak ale chcete jeden deň, budete musieť obmedziť hranie hier, pozeranie videí na YT a znížiť jas, potom sa bez problémov dostanete na jednodňovú výdrž. Tí menej aktívni, ako som ja, dokážu prežiť aj 2 dni.
Na to, že Doogee disponuje len 2200 mAh batériou, jeho výdrž bola pre mňa miernym prekvapením. Ak mobilu zatopíte, očakávajte výdrž cca. 5 hodín. Ak ho používate sem-tam na základné veci ako písanie správ, volanie, prezeranie webu, tak sa môžete dostať aj na jednodňovú výdrž. Ak ste dokonca taký extrém ako ja a mobil len príležitostne zaťažíte, postačí aj nabíjanie raz za 2 dni. Ak ale ide do tuhého, máte malú batériu a nemáte pri sebe nabíjačku, výrobca si pre vás pripravil aj šetrič batérie, ktorý vám ušetrí pár percent. V každom prípade aj tu platí, že čím dlhšie je zapnutý displej, tým rýchlejšie batéria klesne.
