Niektorí tušia, niektorí možno nie. Reč je o dieťaťu fínskeho študenta menom Linus Torvalds, vtedy čoby 21 ročného študenta Helsinskej Univerzity, o Linux Kernel alebo ak chcete, o jadre operačného systému Linux.
Toto jadro, srdce operačného systému, koluje svetom a vyvíja sa dodnes, čo je už 22 rokov. Presnejšie, predvčerom bolo. Dňa 25.8.1991 totiž mladý Linus pridal na comp.os.minix nasledujúci príspevok, ktorým vlastne predstavil svetu jadro nového operačného systému:
Hello everybody out there using minix - I'm doing a (free) operating system (just a hobby, won't be big and professional like gnu) for 386(486) AT clones. This has been brewing since april, and is starting to get ready. I'd like any feedback on things people like/dislike in minix, as my OS resembles it somewhat (same physical layout of the file-system (due to practical reasons) among other things). I've currently ported bash(1.08) and gcc(1.40), and things seem to work. This implies that I'll get something practical within a few months, and I'd like to know what features most people would want. Any suggestions are welcome, but I won't promise I'll implement them :-)
Preklad pre anglicky menej zdatných jedincov:
Ahoj všetkým tam vonku používajúcim minix Robím (zdarma) operačný systém (iba ako koníček, nebude to nič veľké a profesionálne ako gnu) pre 386(486) AT klony. chystám to už od apríla a vyzerá to, že to začína byť pripravené. Budem rád každej spätnej väzbe ohľadom vecí, ktoré ľudia (ne)majú radi na minixe, keďže môj OS sa naň v niečom podobá (rovnaká štruktúra systému súborov (praktické dôvody) a ďaľšie veci). Práve som naportoval bash(1.08) a gcc(1.40) a vyzerá to, že to funguje. Z toho vyplýva, že z toho dostanem niečo praktické do pár mesiacov, a rád by som vedel, ktoré rysy ľudia najviac chcú. Všetky návrhy sú vítané, ale nesľubujem, že ich implementujem :-)
Nepredpokladal, že sa uchytí. Systém, kde niektoré veci odkukal od systému minix, napísal sám od prvého znaku, a keď zdrojový kód v septembri 1991 zverejnil, mal 10,239 riadkov. Kód bol neprenositeľný a fungoval iba na procesoroch 386 a 486 s harddiskmi AT, „keďže to je jediné, čo mám k dispozícii“. Stalo sa ale to, čo nečakal. Ľudia začali do kódu prispievať, a tak nové verzie a porty(na iné zariadenia) vychádzali čoraz častejšie a vychádzajú dodnes.
Keďže systém je licencovaný pod GNU General Public License, na vývoji pracujú tisícky vývojárov, nadšenci aj profesionáli a prispieť môže každý. S Linuxom sa stretávame denne, hoci to častokrát ani netušíme. Jadrá Linuxu upravené pre konkrétne účely bežia na stolových počítačoch, serveroch (denne používané Google a Facebook napríklad), modemoch a routeroch, na rôznych informačných a reklamných obrazovkách a paneloch, a tak by som mohol pokračovať ešte peknú chvíľku. Pre nás je ale hlavne dôležité, že je na ňom postavený aj Android.
Linus Torvalds svojim systémom významnou mierou pomohl formovať informčnú spoločnosť tak, ako ju poznáme dnes, za čo mu všetci veľmi ďakujeme. Nebyť jeho, dnes tu nemáme ani Android ani ostatné linuxové distribúcie, ktoré sú pre nás dôležité a denne ich používame.
Zaujímalo by Vás hlbšie, ako to bolo od vzniku prvého jadra až po dnešný Android? Dajte nám vedieť v diskusii.
