Úvod Zaujímavosti Raketa Falcon 9 pristála úspešne a bez akéhokoľvek poškodenia. Pozrite si úžasné...

Raketa Falcon 9 pristála úspešne a bez akéhokoľvek poškodenia. Pozrite si úžasné VIDEO

1
Falcon 9

Sledovanie ostrého štartu vesmírnej rakety bolo vždy fascinujúce. Vidieť vznášať sa k oblohe dôkaz maximálnych technologických možností ľudstva je na nezaplatenie.

Elon Musk, ktorý stojí za aerokozmickou spoločnosťou Space X, však naučil rakety nielen vzlietať, ale aj pristávať. Prvý stupeň rakety Falcon 9 úspešne pristál aj včera (ôsmy úspešný pokus) hneď po tom, ako do vesmíru doručil modul so zásobami pre vesmírnu stanicu ISS.

Prvý stupeň rakety sa vrátil späť na Zem len 9 minút po štarte. Raketa štartovala z mysu Canaveral zo základne 39A, ktorá má historický punc. V 60. a 70. rokoch bola štartovacia rampa 39A používaná pri prvých letoch do vesmíru dnes už kultového projektu projektu Apollo.

Sledovanie pristávania prvého stupňa rakety Falcon 9 je ešte zaujímavejšie, ako sledovanie jej vzletu. Nosná časť rakety Falcon 9 pristála len kúsok od miesta štartu, na leteckej základni Cape Canaveral. Nižšie môžete vidieť, ako pristávanie rakety Falcon 9 prebiehalo.

Falcon 9

Falcon 9Raketa Falcon 9 je vysoká 70 metrov (posledná verzia 2.1), jej priemer je 3,6 metra, váži 549 054 kilogramov a tvoria ju dva stupne. Ide o nosnú časť a oddeliteľný modul Dragon, ktorý slúži pre umiestnenie nákladu a jeho prepravu vo vesmíre. Do výšky 600 kilometrov dokáže raketa vyniesť náklad o maximálnej hmotnosti 22,8 ton. Do výšky 35 500 km vynesie náklad s hmotnosťou 8,3 tony.

Využíva preto deväť motorov s ťahom 7607 kN (jednotka Newton), pričom vo vesmírnom vákuu môže byť ťah až 8227 kN. Raketa Falcon 9 sa zapísala do histórie v roku 2012, kedy sa jej podarilo doručiť modul Dragon na obežnú dráhu tak, aby sa dokázal spojiť s vesmírnou stanicou ISS.

Space X sa tak stala prvou súkromnou spoločnosťou na svete, ktorej sa podarilo fyzicky spojiť s vesmírnou stanicou ISS.

Raketa Falcon 9 existuje aj vo verzii Heavy. Tá je po svojich bokoch vybavená ďalšími dvoma štartovacími stupňami. Pri nízkej letovej dráhe (600 km) si poradí s nákladom vážiacim až 54,4 tony. V prípade geostacionárnej dráhy (36 000 km) môže raketa niesť náklad ťažký maximálne 22,2 tony.