„Podporte slovenský internet, podporíte tak aj seba! Surferi – pripojte sa k petícii, webmasteri – umiestnite si na vaše stránky lietajúci či statický banner! Zapojte sa do diskusie! Vytvorme tak tlak na štátne inštitúcie a Slovenské telekomunikácie!“
Takto privítal 1.1.2002 portál inet.sk svojich čitateľov. Poriadne ostrý titulok začal viac než polročnú vojnu proti Slovenským telekomunikáciám a Telekomunikačnému úradu. Dôvod? Plánované rapídne zvýšenie cien za internet, v niektorých prípadoch aj o viac než 100%. Ceny za pripojenie boli v tom čase na Slovensku aj tak pomerne vysoké. Internet cez vytáčaciu linku vás vyšiel na 23,616 korún za hodinu. Po prvom zvýšení to už malo byť 29,52 SK. To sa na prvý pohľad nezdá veľa, no ide o ceny v slabej a víkendovej prevádzke. Ak bol internet preťažený, platili ste oveľa viac – až 0,80 SK za minútu. O pol roka Slovenské telekomunikácie plánovali zvýšiť ceny o ďalších 25%.
Takýto trojfázový cenový šok by takmer určite výrazne ochromil slovenský internet. Nadpis ďalšieho článku hovorí za všetko:
ČAKÁ NÁS KONIEC SLOVENSKÉHO INTERNETU? POVEDZME NIE A BOJUJME !!!
Aká bola situácia s internetom na ostatných trhoch?
Nuž, jedným slovom, lepšia. Oveľa. Od susednej Českej republiky nás rozhodne nedelila iba hranica. Po dekáde narástli rozdiely medzi oboma krajinami a tento trend neminul ani internet. Po veľkom štrajku na začiatku roku 1999 sa v Česku podarilo rozbiť internetový monopol a objavili sa malí internetoví poskytovatelia, ktorí si navzájom začali konkurovať. Vďaka tomu ceny klesli na európsky priemer 15 kč/hod za vytáčaciu linku. Zájdime ešte ďalej, až do Veľkej Británie. Tam stál neobmedzený internet 14,99 libier, teda o niečo viac, než 1 000 korún. V USA ste za vytáčacie pripojenie zaplatili v priemere 15-20 dolárov a „high-speed edition“ neobmedzený internet vás vyšiel na 44 dolárov. To boli oproti Slovensku smiešne sumy (neobmedzené pripojenie 24 hodín denne u nás stálo 30 000 SK).
Veľký protest
Slovensko sa vtedy proti ďalšiemu zdražovaniu postavilo. „Surferi“, aj „Webmasteri“ nakoniec spojili svoje sily. Na väčšine slovenských portálov sa objavil protestný banner a dnes už neexistujúca stránka bystro.sk rozbehla petíciu. Organizátori protestu kontaktovali vládu, Protimonopolný úrad, Slovenské telekomunikácie, Telekomunikačný úrad a pod. Cieľ bol jasný – zastaviť ďalšie zvyšovanie cien a rozbiť monopol.
Začiatok komunikácie nebol veľmi uspokojivý. Kompetentní sa uchýlili k vyhýbavým odpovediam a chceli celú vec ututlať. Kým sa vláda spamätala, cena internetu vzrástla o 12%. Protimonopolný úrad sa medzitým odvolával na Telekomunikačný úrad a ten nerobil nič. Veci sa trochu pohli až vtedy, keď sa do problému vložil premiér Mikuláš Dzurinda.
16.2.2002 sa na slovenskom internete uskutočnila veľká protestná akcia
„Pokles návštevnosti slovenského internetu bol enormný. Návštevnosť oproti normálnemu dňu bez protestnej akcie poklesla v priemere asi o tretinu. Pri desiatich najväčších serveroch a stránkach poklesla návštevnosť o 15-25% oproti priemeru, no pri ostatných stránkach (ktoré tvoria z hladiska návštevnosti internetovú väčšinu) poklesla návštevnosť minimálne o 50%, dokonca až o 66-90%. Práve tieto stránky pristúpili k tomuto zahrievaciemu kolu aktívnejšie a veľa z nich dokonca vyzvalo svojich užívateľov, aby sa 16.2. nepripájali k internetu, a tak nevyužívali ich služby.“
Úspešná akcia nakoniec zaznamenala výsledky a aj vďaka zvýšenému záujmu médií sa o probléme konečne začalo hovoriť. Petíciu podpísalo 8 500 občanov SR a 320 stránok malo na viditeľnom mieste protestný banner.
11.3.2002 – Novela zákona je tu!
Začiatkom marca bola vypracovaná novela zákona, ktorá mala zabezpečiť zvýšenie konkurencie na Slovenskom trhu (zrušenie monopolu) a urýchlenie splnenia záväzkov Slovenska voči Európskej komisii v rámci negociačných rokovaní. Novela mala vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž (konkurenciu) na telekomunikačnom trhu. Dôležitý bol napríklad neviazaný prístup k miestnym vedeniam. Keďže ešte donedávna nemohol legálne budovať vedenie nik iný, iba Slovenské telekomunikácie (pozostatok z čias komunizmu), v podstate nikto nemal natiahnuté vlastné káble. Mestá a dediny ani v roku 2002 neumožňovali prístup k vedeniu, a tak bolo jedinou možnosťou pre konkurenciu vytvorenie bezdrôtového pripojenia. To však bolo drahšie a pomalšie.
Slovenské telekomunikácie tak mali skutočný monopol na poskytovanie internetu na veľkej časti Slovenskej republiky a snažili sa znemožniť príchod konkurencie na trh.
Monopol a jeho správanie sa k zákazníkom
Slovenské telekomunikácie si za posledných pár rokov zvýšili zisky 18-krát. Človek by si myslel, že sa tým pádom zlepšilo aj správanie k zákazníkom. Ste ale na omyle, opak bol pravdou.
„Zákazník (budem ho označovať Pán Z) v decembri 2001 požiadal o zriadenie ISDN, ktoré mu ST pár dní pred koncom mesiaca nainštalovali. Paušál za ISDN bol vtedy 600 Sk bez DPH (738 Sk s DPH). Keďže táto suma sa platí za celý mesiac, čo je 30 dní, nebolo by asi najkorektnejšie ak by Pán Z musel platiť rovnakú sumu aj keď využíval ISDN len niekoľko dní. Toto tvrdili aj zamestnanci ST, ktorým Pán Z telefonoval. Keď však Pánovi Z prišiel účet, zistil, že aj napriek predchádzajúcim informáciám mu ST tých 738 Sk za mesiac december naúčtovali a to dokonca v plnej výške. Pán Z teda opäť využil novú Infolinku, do ktorej ST minulý rok investovali, a tam mu milá pani povedala, že tých 738 Sk platiť nemusí a stačí ak z účtu, ktorý mu zaslali, odráta 738 Sk a zaplatí to. Pán Z teda zaplatil účet bez tých 738 Sk a spokojne žil ďalej. A to až dovtedy, pokiaľ nedostal upomienku, v ktorej mu ST zdvorilo oznamovali, že mu odpoja telefón, ak im nezaplatí 738 Sk. Za túto krásnu farebnú upomienku Pánovi Z naúčtovali ďalších 30 Sk (bez DPH). Ak k tomu Pán Z pripočíta premárnený čas a aj tie nepríjemnosti, vyšlo ho to pekne draho.“
Nuž, nič nie je ideálne, ale ak ste monopol, môžete si podobné výstrelky dovoliť.
Welcome to Slovakia!
11.6.2002 – založenie občianskeho združenia Internet Pre Všetkých
K internetovej petícii sa pripojilo vyše 10 600 občanov a 350 slovenských serverov. Veci sa pomaly začali hýbať a všetko naberalo ten správny smer. Protest, ktorý pôvodne iniciovala hŕstka študentov, prerástol do celoštátnej akcie a začal ovplyvňovať rozhodnutia vlády. Slovensko úspešne smerovalo do nového, informačného veku.
Telekomunikačný úrad po preskúmaní kalkulácií nákladov za služby poskytované spoločnosťou UPC Slovensko vyčiarkol položky, ktoré tam nepatria. Cena za balíček služieb tak po úprave nepresiahla ani 480 korún.
Happy end?
3.7.2002 už na portáli inet.sk svietil nápis:
KONIEC INTERNETOVÉHO MONOPOLU!
„Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o telekomunikáciách. Jeho nosnou časťou je tzv. neviazaný prístup k miestnym vedeniam, ktorý má od 1. januára 2003 otvoriť konkurenciu v oblasti pripojenia na internet. ST ale chcú sťažiť vstup konkurentov na trh.“
Prijatiu novely predchádzali snahy Slovenských telekomunikácií a časti koaličných poslancov o odloženie jej účinnosti o jeden rok. Dôvodom malo byť to, že uvoľnenie miestnych sietí je pre krajinu s nízkym pokrytím pevných liniek pred vstupom do EÚ hazard. Nízke pokrytie však bolo spôsobené hlavne vysokými cenami za pripojenie, ktoré určovali Slovenské telekomunikácie.
Takto vyzeral trh s internetovým pripojením začiatkom júla 2002. Podiel jednotlivých ISP bol:
1 Slovak Telecom 29,48%
2 NEXTRA – Telenor Internet 13,62%
3 Slovanet – PSG 8,63%
4 EuroWeb Slovakia a.s. 6,64%
5 SANET 6,02%
6 GTS Slovakia 5,95%
7 Slovanet – ViaPVT 5,02%
8 Globtel a.s. 3,28%
9 EuroTel Bratislava a.s. 2,51%
10 Telenor Slovakia 1,92%
11 Etel Slovakia 1,50%
12 Datalock Rainside 1,48%
13 KISS Ltd. 1,33%
14 Prof-i-NeT 0,97%
15 Sinet 0,63%
16 Netlab 0,34%
17 GraTex International s r.o0,18%
18 NAPRI s.r.o. 0,17%
19 S.A. NET 0,17%
20 MadNet Ltd 0,13%
Informácie sme brali z archívu portálu inet.sk