Vedec, fyzik a inžinier, ktorý by v týchto dňoch oslavoval 159. narodeniny, sa zapísal do našej modernej histórie ako niekto, kto prechovával nadčasové myšlienky. Vízie s bezdrôtovým internetom či bezdrôtovým nabíjaním mnohých strašili, iní v nich zase videli obrovský potenciál a našli sa aj takí, ktorí na nich chceli zbohatnúť. Odkiaľ však tento technologický mág prišiel, čo chcel dosiahnuť a aký osud ho nakoniec čakal v hoteli New Yorker?
Nikola Tesla sa narodil 10. júla 1856 v mestečku Smiljan (dnešné Chorvátsko), údajne počas silnej búrky, a neskôr odišiel za lepším životom do Spojených štátov, kde si chcel splniť svoje vedecké sny. V rokoch 1936 až 1937 sa dokonca nachádzal na území bývalého Československa.
V USA stihol pracovať pre Thomasa Edisona, neskôr s ním na bojovom poli inovácií dokonca súperil a nakoniec nahradil jeho bezpečný – no neefektívny – jednosmerný prúd striedavým, čím v uliciach zredukoval množstvo káblov nad našimi hlavami.
„V dvadsiatom prvom storočí roboti zaujmú miesto, ktoré patrilo otrokom v starovekej civilizácii.“
Počas svojho života však stihol pracovať aj na iných ambicióznych vynálezoch, vrátane takzvaných ‚Teslových cievok‘, ktoré mali ľudstvu poskytovať bezdrôtovú elektrickú energiu, šírenú vzduchom, kdekoľvek na svete. Myšlienka, že by bola prístupná zdarma, sa ale nepáčila Teslovmu investorovi a slávnemu bankárovi J. P. Morganovi, takže ho neskôr odstrihol od toku finančných prostriedkov a veľká vízia pomaličky upadla do zabudnutia. Nedostatok prostriedkov mu totiž neumožňovalo pokračovať v ambicióznom projekte Wardenclyffeskej veže.
O technológie či nápady N. Tesly neskôr začali prejavovať záujem americké tajné služby, ktoré ich dokonca po jeho smrti ukradli a nadobudnuté papiere následne klasifikovali najvyšším stupňom ochrany.
Zaujímavosťou je, že už v roku 1901 vďaka skvelej predstavivosti načrtol možnú podobu súčasného internetu bez káblov. A nie len to, jeho futuristické nápady spomínali aj malé mobilné zariadenie, ktoré je možné prirovnať k našim smartfónom, pričom takéto zariadenie malo z internetu prijímať dáta a následne poskytovať používateľom. Pripomína to teda dnešný spôsob prístupu k digitálnej diaľnici prostredníctvom SIM kariet operátorov.
„Neľutujem, že mi kradli nápady; ľutujem ich, pretože nemali svoje.“
Keď dostal Guglielmo Marconi v roku 1909 nobelovú cenu za fyziku, keďže dokázal vraj ako prvý človek na planéte zostrojiť funkčné rádio, Nikola Tesla zostal sklamaný. Podľa viacerých zdrojov ho totižto práve on predbehol, a to hneď niekoľko rokov pred tým, no nakoniec zostal bez povšimnutia. Marconi mal dokonca použiť viacero jeho patentov, aby sa mu vôbec niečo také podarilo. Súdne ťahanice boli nakoniec uzatvorené v prospech Tesly, avšak až tri roky po jeho smrti.
Nebol iba vedcom
Teslu taktiež označujú za veľkého humanistu aj environmentalistu, neznášal na ženách šperky, disponoval zvláštnym zmyslom pre humor a ako malý chlapec trpel nočnými morami. Veľmi dobrá pamäť mu navyše umožňovala nezabudnúť po prečítaní akejkoľvek knihy obrovské množstvo detailov. K tomu všetkému tvrdil, že nepotrebuje počas noci spávať viac ako 2 hodiny.
Odišiel sám
Dobrodružný život dožil v izbe hotela New Yorker (New York, USA), kde strávil posledné roky sám so svojimi myšlienkami, ktoré si poctivo zapisoval alebo kreslil na papier. Tieto vynálezy si po smrti N. Tesly (7. január 1943) zobrali tajní agenti CIA a verejnosť o nich už od vtedy nikdy nič nepočula.
Ako by teda vyzeral náš súčasný svet, keby sa všetky tieto vynálezy a objavy jedného z najväčších mien histórie využijú v prospech bežných ľudí? Používali by sme teraz o 100 rokov modernejšie spotrebiteľské technológie bez akýchkoľvek káblov?
