Nedávno sme písali o Moorovom zákone a ako aj po päťdesiatich rokoch stále funguje. Dnes tu pre vás máme niečo zaujímavejšie. Ray Kurzweil v roku 1999 predpovedal, že do roku 2023 bude mať počítač za 1000 dolárov výkon a úložný priestor, ktorý sa vyrovná ľudskému mozgu. Celkom zaujímavé, však?
Prečítajte si: Moorov zákon oslavuje 50 rokov – pozrite sa, ako zmenil svet
Je tu ešte jedna predpoveď. Podľa Kurzweila bude Moorov zákon platiť maximálne do roku 2025. Potom vyčerpáme možnosti súčasnej technológie a kremíkové procesory budú každý rok rovnaké (v podstate), dokým nezačneme využívať uhlíkové nanotrubice, grafén, silicén, kvantové počítače alebo niečo ešte šialenejšie.
Vývoj grafických jednotiek však potrvá trochu dlhšie. Už teraz sa testujú grafiky využívajúce paralelné výpočty, čím dramaticky zvyšuje výkon GPU. Podobné pokroky tiež zvyšujú výkon neurových sietí, ktoré napodobňujú štruktúru ľudského mozgu. Chystáme aj 3D čipy s obvodmi zoradenými vo vrstvách, IBM vyvíja poznávacie výpočtové jednotky a je toho oveľa viac. Než teda opustíme kremík, máme pred sebou ešte dlhú cestu. Moorov zákon pre súčasný typ CPU tak možno o desať rokov prestane platiť (to si myslia aj experti z Google), ale nové kremíkové technológie nás potiahnu ešte dobrých pár rokov. Kurzweil teda mal, aj nemal pravdu.
Telefón s výkonom ľudského mozgu už v 2020
Ten istý Kurzweil (teraz pracuje pre Google) nedávno svoje prvé vyjadrenie trochu poopravil. Hardvér schopný emulovať ľudský mozog bude hotový už v roku 2020. Vývoj softvéra nám však potrvá trochu dlhšie. Teoreticky by však prvá UI inteligentnejšia než človek mohla byť hotová v roku 2029. Hovoríme tu približne o rovnakom čase, ktorý už od prvej Kurzweilovej predpovede ubehol.
Implikácie plnohodnotnej umelej inteligencie budú neuveriteľné. Ak sa všetko vyplní, o štrnásť rokov budeme v našich vreckách (alebo pod kožou, alebo v hlavách) nosiť zariadenia rovnako inteligentné, ako sme my. Oveľa skôr, približne o 7-8 rokov, však budeme mať k dispozícii hardvér, ktorý sa výkonovo vyrovná ľudskému mozgu. To je neuveriteľné. Podobná technológia úplne zmení náš život. A to v oveľa väčšej miere, než nám zmenili život smartfóny, tablety sociálne siete a internet. Ľudstvo konečne vstúpi do skutočnej informačnej éry a zo sci-fi filmov sa stanú historické dokumenty.
Nemali by sme sa však umelej inteligencie obávať? Elon Musk, Stephen Hawking a Bill Gates sa jednoznačne zhodli. Sú zdesení. Počítače nad nami majú už dnes priveľa výhod. Medzi najdôležitejšie patrí rýchlosť a fakt, že takmer všetky počítače sú spojené cez internet. Do im dovoľuje medzi sebou okamžite komunikovať alebo rozmýšľať, ako jeden obrovský stroj. Nehovoriac o rastúcom internete vecí, ktorý onedlho počtom pripojených zariadení predbehne aj počet ľudí na Zemi.
Umelá inteligencia nemusí znamenať len dobré veci
Je otázne, ako sa umelá inteligencia bude správať. Podľa autorov sci-fi románov to však neskončí dobre. Pravdepodobne najlepší pohľad na ľudskú spoločnosť žijúcu bok po boku s UI ponúka Dan Simmons vo svojom Cantose Hyperionu (odporúčam prečítať).
Autor predpovedí Kurzweil však znepokojený nie je. Verí, že sa podarí vytvoriť priateľskú inteligenciu, ktorá nám zlepší život. Problém je v tom, že ako ľudia, aj umelá inteligencia sa počas svojho života učí nové veci. Vyvíja sa a pravdepodobne jej budú slová morálka, etika a svedomie úplne ukradnuté.
Technológia je (podobne ako oheň, čo je však vo svojej podstate tiež technológia) dvojsečná zbraň. Môže nám pomôcť, ale ak si nedáme pozor, draho za to zaplatíme. História je plná nešťastí, spôsobených nezvládnutou technológiou. Dúfajme, že vytvorenie umelej inteligencie sa nestane jedným z nich (pretože je celkom možné, že bude posledné).
Aby sme tento článok skončili trochu veselšie, choďte na stránku cleverbot.com Nájdete tam program, schopný rozumne odpovedať na vaše otázky a viesť s vami zaujímavú konverzáciu. Chvíľami budete mať pocit, že na druhej strane sedí a odpisuje človek.
