Univerzita v Cambridge vyvinula algoritmus, ktorý dokáže s vysokou presnosťou predpovedať psychologické črty. Foto: Telegraph

Počítače pomocou analýzy vecí, ktorým ste na Facebooku dali „páči sa mi to“ dokážu zistiť typ vašej osobnosti lepšie, než vaši priatelia či rodina, uvádza sa v novej štúdii pochádzajúcej z Univerzity v Cambridge.

Výskumníci vyvinuli algoritmus, ktorý s vysokou presnosťou dokáže rozlíšiť medzi piatimi psychologickými črtami – otvorenosťou, svedomitosťou, extroverziou, prívetivosťou a neuroticizmom.

Na prekvapenie samotných výskumníkov dokázal algoritmus definovať črty skúmaných ľudí lepšie, než ich vlastný priatelia či rodina.

Na analýzu nie je potrebných veľa lajkov

Tím vedcov zistil, že len pomocou analýzy 10 lajknutých článkov algoritmus daného človeka rozlúštil presnejšie, než jeho kolega, resp. kolegyňa v práci. Pri 70 článkoch, pri ktorých ľudia klikli na „páči sa mi to“ mal automatický systém dosť informácií na to, aby človeka zaradil presnejšie, než jeho kamarát či spolubývajúci. Pri 150-tich lajknutých článkoch algoritmus predbehol rodičov, súrodencov či partnerov. Pri 300 lajkoch bol algoritmus presnejší než manžel/manželka.

Facebook umožňuje ľuďom lajknúť veci, aby tak vyjadrili svoj súhlas s danou témou, alebo len svojim priateľom ukázali, čo sa im páči. Lajknúť pritom môžu čokoľvek od online článkov, produktov, aktivít, webstránok, značiek, hotelov, reštaurácií, atď. Predpokladá sa, že Facebook dokopy ponúka viac než 1,3 miliardy vecí, ktoré môžete lajknúť.

Analýza informácií týchto lajkov naznačila, ktoré veci sa dajú priradiť k špecifickým črtám. Ako príklad uviedli, že lajknutie „Salvadora Daliho“ a „meditácie“ značí otvorenosť. Samozrejme, pre presný obraz je nutná analýza viac než dvoch vecí, ktoré sa danému človeku páčia.

Vznik emocionálne vyspelých strojov so spoločenským chápaním

PhD študentka Wu Youyou z Psychometrického centra Univerzity v Cambridge, ktorá je zároveň vedúca projektu, povedala: „V budúcnosti budú počítače schopné odvodiť naše psychologické črty a podľa toho zareagovať, vďaka čomu vzniknú emocionálne inteligentné stroje so spoločenským chápaním.“

Spolu s vývojom podobných algoritmov vznikajú aj obavy o bezpečnosť a súkromie. Vedci preto spolu s algoritmami vyvíjajú aj pravidlá, ktoré vám umožnia mať plnú kontrolu nad informáciami, ktoré po sebe zanechávate na internete.

Presnosť algoritmu pri odvodzovaní psychologických čŕt (y) a počet dostupných „lajkov“ (x). Červená krivka reprezentuje priemernú presnosť algoritmu.
Presnosť algoritmu pri odvodzovaní psychologických čŕt (y) a počet dostupných „lajkov“ (x). Červená krivka reprezentuje priemernú presnosť algoritmu.

Štúdia, ktorú publikoval prestížny žurnál Proceedings of the National Academy of Sciences pritom nie je prvá. Z Univerzity v Cambridge už pred časom vzišla štúdia, ktorá sa taktiež zamerala na to, ako je len pomocou lajknutia článkov a vecí možné odvodiť psychologické a demografické charakteristiky ľudí.

Do nového výskumu sa zapojilo 86 220 dobrovoľníkov, ktorí na Facebooku vyplnili dotazník pozostávajúci zo 100 vecí, ktoré bolo možné lajknúť. Výsledky analýzy algoritmu sa neskôr porovnali s výsledkami priateľov a rodiny, ktorí vyplnili skrátenú formu podobného dotazníku.

Ak mal systém k dispozícii dostatočný počet lajknutých vecí, psychologické črty dokázal v drvivej väčšine prípadov odvodiť lepšie, než priatelia a rodina. Tento posun vpred môže v budúcnosti pomáhať pri vyberaní lepších kandidátov, pri tom, koho zamestnáme a dokonca aj pri tom, koho si zoberieme za muža či ženu, tvrdia vedci.

Nový systém môže pomôcť pri výbere nového zamestnanca či prezidenta

„Schopnosť odhadnúť osobnosť človeka je základným komponentom spoločenského nažívania – od každodenných rozhodnutí, až po dlhodobé plány, ako napríklad koho si zoberieme, zamestnáme či zvolíme ako prezidenta,“ vysvetľuje doktor David Stillwell z Univerzity v Cambridge.

Vedci zároveň vyjadrili obavy, ktoré majú po prečítaní tohto článku asi všetci z nás. Jedná sa o obavy z toho, že v budúcnosti budú mať počítače možnosť prečítať si o našich psychologických profiloch, ako by sa o tom písalo vo voľne dostupnej knihe. Doktor Michal Kosinski, ďalší člen rovnakého tímu z Univerzity v americkom Stanforde dodal „Veríme, že sa spotrebitelia, vývojári technológií a zákonodarcovia spoja v jedno a pripravia nové zákony, ktoré presne definujú čo je a čo nie je dovolené. Používatelia by mali mať v každom prípade plnú kontrolu nad svojim digitálnym profilom.“